Február 2009
Komu možno dôverovať v maličkostiach tomu sa dá dôverovať aj vo veľkých veciach, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.
Lucas
Prvý Februárový týždeň som si kúpil svoju prvú squash-ovú raketu a loptičku (s dvoma žltými bodkami). Prvých niekoľko squash-ových zápasov s kamarátom Jožom som síce nevedel tomuto športu príjsť na chuť, časom som si v ňom ale našiel záľubu. Je síce pravda že Jožo ma zakaždým roztrhá ako noviny a mám taký pocit ako keby som hral každým zápasom horšie, na chuti do hry mi to ale neuberá. Snáď sa to časom zlepší.
Koncom prvého týždňa som sa vybral na lyžovačku do Terchovej s Maťou, kde sme pochodili kus dediny a priniesli so sebou na chalupu riadny kopec blata. Zima bola veľmi slabá a lyžovali sme iba prvý deň na trati Vrátna-Paseky. Na druhý deň sme zišli kopec Paseky iba raz a hneď sa z oblohy pustil na nás súvislý dážď, takže tým sa naša spoločná lyžovačka predčasne skončila. Aj keď veľa vecí nevyšlo ako malo, víkend sme si užili.
13. Februára Jožo zorganizoval narodeninovú oslavu v Bratislave na Hraničnej ulici, kde sme sa postretali aj s jeho sestrami a kamarátmi. Ešte dva dni predtým som sa s Maťou stavil že vydržím 7 dní nejesť nič sladké a ten kto prehrá, musel spraviť druhému na želanie piškótovú tortu. Vydržal som tri dni a hybaj na nákupy a robiť tortu. Krátko na to sa v škole začal letný semester a začal sa ako každý rok s poriadnou dávkou zmätku a so všetkým čo k tomu patrí.
Neskôr sme šli s Maťou do divadla Aha na hru “Slúžky”, ktorú napísal Jean Genet. Hrali a režírovali ju študenti VŠMÚ a padali tam veľmi dobré herecké výkony. Pri tejto hre sa mi zase raz potvrdilo, že je rozdiel, keď sa do hry pustia amatérsky herci a keď hru hraju profesionáli. Nie že by jedni boli lepší ako druhí, je ale medzi nimi určite rozdiel.
