Samuel Kroslak’s blog

“V týchto voľbách pôjde o všetko. Potrebujeme každý jeden hlas. SMER-sociálna demokracia musí zvíťaziť a získať dostatok hlasov. Iba tak prekonáme hospodársku krízu, ktorú zapríčinila protiľudová pravicová politika.”

Boris Zala, Smer-SD

Hneď prvý Júnový deň bolo na Malej Scéne VŠMU predstavenie “3000 ľudí” od Júliusa Bárča Ivana. Hra bola o hospodárskej kríze v Amerike a o hrozbe hromadného prepúšťania ľudí. Na to že to bola premiéra to všetci herci zvládali veľmi dobre, ale nepodarilo sa im dostať cez latku, ktorú si sami nastavili s predchádzajúcou hrou “Boh”.

Skoro celý prvý Júnový týždeň sme spolu s Maťou strážili rodičovský dom vo Vozokanoch. Počas stráženia sme 5teho Júna usporiadali menšiu párty, na ktorú sme pozvali zopár mojich kamarátov a časť rodiny. Prišli tam bratranec Miloš, Filip, Dano a sesternica Naďa s kamarátkou Twigi 2. Okrem toho tam bol aj môj kamarát Kosťo, bývalý spolužiak zo strednej školy v Topoľčanoch. Priviedol si tam aj svoju novú kamarátku Moniku. Párty sa vydarila nad očakávania, popilo sa po troche bieleho aj červeného vína, tancovalo sa na terase, plávalo sa v bazéne a krátko po polnoci sa každý odobral v pokoji do postele. Niektorí si večer pamätali, niektorí nie.

7meho bol na Petržalskej strane Dunaja prvý ročník festivalu jedla – Bratislava food fest. Boli sme tam iba pár minút a ochutnali sme niektoré špeciality. Tvarohový puding, kuracie na grile, sushi z Osaka sushi baru a nakoniec môj osobný víťaz festivalu – španielsky pršút. 11teho mala Maťa štátnice a o deň na to sme šli pozrieť Kuka do Hlohovca na jeho víkendovú opekačku. Na Hlohovskej opekačke bola skoro kompletná Kukova stará partia – Kuko, Mirka, Kačena, Ifa, Rado, Miro a neskôr prišlo aj zopár Hlohovčanov. Ani neviem ako, dostala sa ku mne klebeta, že Luboš z Jančinej partie sa bude ženiť. Zrejme bude na vine povestný neskoro vytiahnutý chlieb z pece.

15teho sa v Bielom divadle hrala hra Biely les, kde účinkovali hlavne bývalí herci Biele divadla, teraz už poväčšine študenti VŠMÚ. Bolo to jedno z najlepších predstavení aké som za poslednú dobu videl. Aňa hrala hlavnú postavu – Miss Blanche. Dano Ratimorský bol jej obdivovateľ. Ostatní herci boli pre mňa vtedy noví.

Hneď po nich – 16teho – sme mali premiéru našej dlho pripravovanej hry Othello. Nervozita a tréma pred a počas premiéry sa dala krájať nožom, ale našťastie viac menej všetko dopadlo podľa plánu. Čo nespravili naše slabé herecké výkony, to dorazila hudba a obecenstvo. Zhodou okolností som na druhý deň mal opravný termín na skúšku z Fyziky 1 a večer sme hrali znova. Dve hry a jeden dôležitý opravák, všetko natesnané na dva dni. Našťastie sa mi to podarilo zvládnuť bez ujmy na zdraví.

20teho som bol pozrieť spolu s kamarátom Radom, Ifou a Kačenou festival rádia Express na Zlaté piesky v Bratislave. Vystupovala tam pomerne veľká časť hlavného prúdu pesničkárov zo Slovenska, takže o dobrú zábavu bolo postarané. Po festivale ma čakala posledná skúška toho semestra – Matematika 2. Na riadnom termíne mi samozrejme chýbali povestné 2 body, takže som musel opravovať. Po skúške som šiel na pár dní brigádovať do firmy v Nitrianskej Blatnici, kde som otca zaúčal na nový notebook. Posledný víkend v mesiaci som sa vrátil do Bratislavy, posledný krát sa rozlúčiť s Maťou a odbiť už dlho sľubovanú lanpárty. Na lanpárty sme boli iba v skromnom počte – Ja, Maťa, Igor a Doxo. Čiže ideálna partia na Left4Dead. Podarilo sa nám prejsť takmer celú prvú kampaň. Maťa sa síce zo začiatku dosť bránila, ale nakoniec sa jej kooperatívna obrana proti zombie zapáčila a vydržala s nami hrať celý deň.

30teho som si pobalil malú tašku a vybral som sa so svojimi rodičmi autom do Chorvátska, to už je ale príbeh na ďalší mesiac.

If you hate a person, you hate something in him that is part of yourself. What isn’t part of ourselves doesn’t disturb us

Hermann Hesse

Vlak dorazil do Humenného v skorých ranných hodinách. Spolu s Maťou sme sa postupne zobudili, pobalili si veci, zaklapli ležadlá a vonku na stanici nás už čakala Matina mama. Na východe to nebolo až také zlé ako som sa obával. Dva dni sme strávili v Humennom a prespávali sme u Balogovcov. Boli sme pozrieť na “námestie” kde som videl prvý krát naživo preslávený potok času a fontánu lásky (ktorá zhodou okolností práve nefungovala). Posledný deň sme sa vybrali do Červeného kláštora kde bola svadba Matinej sesternice Zuzky so Števom. Napriek početným varovaniam ktoré som dostal od rôznych ľudí, táto svadba prebehla v poriadku, nevesta bola úspešne začepčená a my sme skoro po polnoci pospali v prenajatej chatke vedľa hotela.

Po tomto mojom prvom výlete na východ sme šli ôsmeho na splav Malého Dunaja, ktorý organizovala Janča a stretla sa tam zaujímavá zmeska ľudí. Z Jančinej strany tam šli Luboš s frajerkou Jajou, Hugo so sestrou Domčou, Janča s Dankou a s Milanom a Mirča s Andresom. Netreba zabudnúť ani na Peťa Tótha, čerstvého Denčinho ženícha. Z tejto partie tam bolo aj niekoľko vybraných rodičov. Z mojej strany som bol ja s Maťou a v druhom stane Doxo s Igorom a Arike. Na splave bolo úžasne, prúd bol taký mierny že keď sme neveslovali tak sme stáli prakticky na mieste. Každý večer keď sme sa vylodili sa založil táborák a pilo a bavilo sa do neskorej noci. S Maťou sme neodolali čaru Tesco akcie a kúpili sme na splav jednu fľašu ružového slona, čo bolo vzhľadom na cenu veľmi dobré víno. Z celého výletu sklamal akurát Milan, ktorý sa prepadol na spodné priečky spoločenského rebríčka tým, že močil z lode do rieky.

O týždeň po splave – 19teho – bola v meste Bratislava akcia zvaná Noc múzeí, počas ktorej boli takmer všetky bratislavské múzeá otvorené až do polnoci a v niektorých bol aj zaujímavý program. My s Maťou sme sa boli pozrieť v Slovenskom Národnom Múzeu neďaleko Šafárikovho námestia. Pozreli sme si stálu výstavu múzea, ale na práve prebiehajúcu výstavu Šangri-La (výstava zameraná na Indiu a Tibet) sme sa kvôli davu ľudí čo tam čakali nedostali. Neskôr som si vypočul stručnú recenziu tejto výstavy od Janči, z ktorej vyplynulo že sa tam ani ísť neoplatí, tak sme to nakoniec vzdali celkom.

Pár dní po Noci Múzeí naši bielodivadelníci z Juventy hrali jednu veľkú hru nazvanú Kto sa bojí Shakespeara. Bol som ich pár dní pred premiérou fotiť. Vtedy boli všetci takí zničení zo všetkých tých príprav, zmätkov a alternácií na poslednú chvíľu, že som bol naozaj zvedavý ako na premiére dopadnú. Dopadli vcelku dobre, aj keď počas predstavenia tam bolo zopár slabších chvíľ.

Hi everyone! Two days ago I was heard that an interesting plugin for wordpress has just appeared under the sun. I immediately downloaded it and this is my first post from my beloved BB Javelin (Curve 8900). I’m on my way out of Bratislava right now, I’m attaching a fresh image if you don’t believe my mouth words
So long…