Samuel Kroslak’s blog

“All children are artists. The problem is how to remain an artist once he grows up.”

Pablo Picasso

Do Terchovej sme dorazili neskoro večer, dali sme rýchlu večeru a išli sme spať aby sme boli na druhý deň pripravený na náročnú túru. Na druhý deň sa nám vstávalo dobre a už po deviatej sme vyrazili z chalupy k dolnej stanici lanovky Vrátna-Chleb. Vyviezli sme všetci – Ja, Maťa, Janka, Danka, Kaťa, Eva a Amro – na hornú stanicu lanovkou a z hornej stanice sme prešli ku kopcu Chleb. Keď už sme boli na Chlebe a všetci účastníci túry vyzerali v poriadku, vybrali sme sa na chatu pod Grúňom, čo je pomerne jednoduchá trasa. Aspoň na vrch Grúň jednoduchá bola, zliezť z Grúňa ale nebolo až také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdalo, pretože kopec to bol riadne prudký. Na chate pod Grúňom bola už obsluha a voľný stôl, tak sme sa tam sporadicky najedli a napili a na to spokojne odkráčali posledný polhodinový úsek lesom k nášmu autu. Na druhý deň bola túra už iba provizórna. Do Podžiaru na kofolu a späť. Po túre sme sa zobrali a išli sme späť do Bratislavy.

O týždeň po výlete do Terchovej sme s Maťou, Doxom, Igorom, Igorovou sestrou Elenkou a jej priateľom Adamom, Kukom, Radom, Kačenou, Macom, Lenkou Geričovou, Edom a Šemom išli na festival do Červeníka. Okrem našej skromnej skupiny sme tam ešte stretli aj Mravenca s tetou. Kvalita festivalu bola nad očakávania, jediné mínus boli spoje, ktoré šli z Leopoldova iba veľmi sporadicky. Z festivalu som v sobotu šiel na skok späť do Bratislavy, kde som sa zúčastnil svojho prvého Magic turnaja. Po turnaji sme šli ešte do KFC na Obchodnej na obed, kde bol booster draft, pretože zúfalo potrebujem ďalšie karty, aby som mal na ďalšom turnaji aspoň šancu. Celkovo tento FNM turnaj aj booster draft hodnotím veľmi kladne, bola tam vynikajúca a priateľská atmosféra. Trochu som bol zo začiatku neistý, pretože sa tam všetci poznali, iba ja jediný som tam bol nováčik. Po pár minútach som sa ale aklimatizoval a všetko dopadlo dobre. Na turnaji som zaujal čestné posledné miesto z cca 13 účastníkov.

14teho sestra s Amrom odlietajú do Dubaja s tým, že už v Decembri tohto roku nadobro prídu na Slovensko. Hneď po odlete, sadáme s Maťou a jej mladšou sestrou Janou na vlak do Prahy. Dorazili sme do Prahy na Hlavné Nádraží asi po 7pm a tam nás už čakal Piťo Bayer. Hneď z otočky nám ukázal historické centrum a potom sme išli rovno k nemu domov do Hôrky na byt, kde býva spolu s priateľkou Dankou, Táňou Bayerovou a ešte s jednou spolubývajúcou Julčou, ktorá ale na byte počas našej návštevy veľmi nepobudla. Vyčerpaní sme zaľahli spať, aby sme mali sily na druhý deň. V sobotu ráno sme sa zobrali pozrieť pamätné miesto, kde kedysi ležala dedina Lidice, ktorú počas druhej svetovej vojny Hitlerov režim nechal zrovnať so zemou, spolu s takmer všetkými obyvateľmi. V pamätníku bolo malé múzeum, kde sme si pozreli krátke video a všetky exponáty, ktoré sa z dediny zachovali. Celá výstava bola veľmi dobre spracovaná. Boli sme pozrieť aj do novej obce Lidice, ktorú niektorí občania nanovo vybudovali a žijú tam. V obci bolo ďalšie múzeum a malá reštaurácia vedľa, kde sme obedovali. Po trampotách s autobusmi sme sa dostali späť do Prahy a zatiaľ čo dievčatá išli na nákupy, my s Piťom sme si to zamierili do neďalekej krčmy pri jazierku, kde sme preberali svetový mier. Večer sme ešte zahrali s Táňou, Rupoňom, Piťom a Dankou Carcassone a na druhý deň sa vybrali naspäť domov.

Nasledujúcu sobotu bol v Alei v BA pohár uhorkovej sezóny v Magic-u, organizovaný Modrou veveričkou. Dopadol som ako vždy posledný. V nedeľu ma moja kamarátka Janča nechtiac uniesla do Trnávky. Pre zmenu do Trnávky za Šamorínom. Touto cestou by som sa jej rád za toto malé-veľké dobrodružstvo poďakovať.

Posledný Augustový víkend bol v Piešťanoch festival Country Lodenica 2009, kde sme boli pozrieť s Maťou, Naďou a Twigi 2. Ako najlepšie hviezdy vystúpili už tradične Slniečko a potom v druhom rade Lenka Filipová, Vlasta Redl a Čechomor. Lenka Filipová bola dobrá, Vlasta Redl predviedol to isté čo na každom koncerte ale Čechomor, ten sa predviedol v plnej kráse s novými aj starými záležitosťami z Česko-Moravského kraja.

Posledný Augustový deň som usporiadal vo Vozokanoch v rodičovskom dome. Zišlo sa tam rekordné množstvo hostí. Tento krát to boli Antalíkovci Filip a Dano, žochárovci Kosťo, Maťa Mikušová a Vaňová, bratranec Miloš s Veronikou, sesternica Naďa a nakoniec prišli aj Martin Bayer s Erikou.

We don’t stop playing because we grow old; we grow old because we stop playing.

George Bernard Shaw

Celý prvý Júlový týždeň som strávil s rodičmi v malej chorvátskej dedinke Petrčane, asi 10 km severne od Zadaru. Pár dní s nami boli Antalíci, ktorí mali svoje ratolesti ubytované v strategickej vzdialenosti asi 50 km. Antalíkov vystriedali Šlikovci, ktorí kvôli neúspešnému pokusu prekročiť slovinské hranice na kradnutom aute, dorazili až o deň neskôr. Zhodou okolností, práve ten týždeň čo som bol v Petrčane sa tam konal Garden Festival, kde vystupovali rôzne anglické kapely. Festival to bol naozaj veľký, väčšina osadenstva boli Angličania, ktorí práve kvôli tomuto festivalu prileteli do chorvátska. Na festivale som bol tri dni. Prvý deň sám a nasledujúce dva dni s Maťou Šlikovou. Robili tam veľmi dobré bravčové burgery s cibuľou. Vystupovali tam skvelé černošské kapely, raz techno, potom jazz a nakoniec pop. Skrátka moderná hudba všetkých druhov. Cena vstupeniek bola trochu neprimerane vysoká, vzhľadom na rozsah programu a na to, že medzi vystupujúcimi kapelami nefigurovali žiadne medzinárodne zvučné mená. Zábava tam ale bola skvelá. Bolo tam aj pomerne dosť odvážnych mladých mužov, ktorí sa vedeli veľmi výstredne obliecť. Od nočných županov, cez indiánske masky až po tango plavky vytiahnuté na plecia (štýl Borat).

7meho mi letelo lietadlo zo Zadaru do Viedne a stadiaľ autobusom do Bratislavy. Lietadlo malo riadne meškanie 2 hodiny, takže som sa do Bratislavy dostal až pred polnocou. Let bol ale bezproblémový a na letisku vo Viedni som si kúpil v Bille kúsok sushi. Neveril som že sushi z obchodu z chladničky sa môže kvalitou dorovnať riadnemu sushi, ale bolo veľmi dobré. Pri sushi z chladničky najviac trpí ryža. Nie je to proste ono, ale na druhej strane, losos bol nad očakávania. Na druhý deň ráno som mal ísť počkať Maťu na stanicu, ale spal som tak tuho, že ma nezobudil ani budík. To sa mi nestalo už dávno. Našťastie Maťa nemala veľmi ťažký náklad, tak to snáď nebol až taký veľký hriech.

8meho som bol pozrieť na hematológiu na Mickiewicowej a objednal som sa na vyšetrenie, kvôli praskajúcim žilám medzi prstami, ktoré ma otravujú už takmer rok. 9teho som šiel na otočku do Nitrianskej Blatnice do firmy, trochu vypomáhať. Stretol som sa s Bystríkom a mali sme veľmi plodnú debatu o budúcom smerovaní celej firmy z pohľadu IT. Večer som sadol na vlak a letel som naspäť do Bratislavy, nabitý energiou. Tešil som sa na všetku tu prácu čo ma ešte tento mesiac čaká.

Nasledujúci víkend sme zašli s Kukom, Radom, Kačenou a mladou do Senca do Aquaparku. Vyskúšali sme všetky atrakcie, vrátane saunového sveta a odišli sme domov spokojný. Mladá s dierou na zadku. So Senca som sa ponáhľal do BA, pretože som chcel stihnúť koncert Vladimíra Mertu v Ružinove. Mal som ale o akcii veľmi chabé info a koncert sa začal oveľa skôr ako som predpokladal. Ako som teda kráčal z električky ku pódiu, stihol som akurát zachytiť posledné slová poslednej piesne ako sa ku mne prenášali po Ružinovskom Štrkovci. Pár dní po návšteve som dostal veľmi škaredý zápal zvukovodu, ktorý som zrejme chytil už na dovolenke v chorvátsku. Bol som na drogách asi 4 dni v kuse.

16teho prišli rodičia z chorvátska a vypomáhal som otcovi s nastavovaním notebooku. 17teho sme išli s Maťou pozrieť na Trenčiansku pohodu, kde sme stretli Aďu Svorčíkovú a môjho spolužiaka Ivana Pestúna zvaného Mäso. Mäso si samo sebe dávalo zabrať, zrejme oslavovalo úspešné promócie. Stretli sme aj Huga, ale ten už vyzeral tiež nadmieru spokojný. Druhý deň Pohody bol onen tragický deň, keď prišiel veľký vietor a zhodil slabo postavený stan, ktorý zabil mladého chlapca a vážne zranil kopu ďalších ľudí. Pred nešťastím sa nám ešte podarilo zhliadnuť koncert Prešovskej Hrdzy, ktorý boli ako vždy vynikajúci.

25teho prišla na Slovensko sestra Eva s Amrom. Zašli sme sa pozrieť na ranč Babica pri Bojnej a ešte na jedno záhadné miesto blízko duchonky, kde predávali údené ryby. 29teho som si kúpil svoj historicky prvý balík Magic kariet, v rámci podpory miestneho odboja fantasy v Brlohu. Bol to čierny intro pack „Death Minions“ zo série M10. Našiel som tam celkom slušné karty, hlavne 2x rare kartu „Cemetery Reaper“, CO ma síce nespasí, ale dúfam že ma s tým aspoň nevyhodia z turnaja, ktorý sa koná o týždeň.

31ho neskoro večer vyrážame s Mladou, Jankou a Dankou z Bratislavy do Terchovej na Jánošíkove dni. Po ceste berieme aj Evkinu Kaťu. Evka s Amrom nás už čakajú v Terchovej. Až na to, že Jančin Stříbrňák/Tank potreboval vyrovnať kolesá, naštelovať brzdy, vymeniť brzdové platničky a plynovú trubicu, vyčistiť vnútorné fukáre od neidentifikovateľných nadrozmerných nečistôt, umyť okná a absolvovať riadnu technickú kontrolu (bez protekcie), tak cesta ubiehala vcelku v kľude. Vďaka nášmu šoférovi som si konečne ujasnil rozdiel medzi „obmedziť“ a „ohroziť“ účastníka premávky.

“V týchto voľbách pôjde o všetko. Potrebujeme každý jeden hlas. SMER-sociálna demokracia musí zvíťaziť a získať dostatok hlasov. Iba tak prekonáme hospodársku krízu, ktorú zapríčinila protiľudová pravicová politika.”

Boris Zala, Smer-SD

Hneď prvý Júnový deň bolo na Malej Scéne VŠMU predstavenie “3000 ľudí” od Júliusa Bárča Ivana. Hra bola o hospodárskej kríze v Amerike a o hrozbe hromadného prepúšťania ľudí. Na to že to bola premiéra to všetci herci zvládali veľmi dobre, ale nepodarilo sa im dostať cez latku, ktorú si sami nastavili s predchádzajúcou hrou “Boh”.

Skoro celý prvý Júnový týždeň sme spolu s Maťou strážili rodičovský dom vo Vozokanoch. Počas stráženia sme 5teho Júna usporiadali menšiu párty, na ktorú sme pozvali zopár mojich kamarátov a časť rodiny. Prišli tam bratranec Miloš, Filip, Dano a sesternica Naďa s kamarátkou Twigi 2. Okrem toho tam bol aj môj kamarát Kosťo, bývalý spolužiak zo strednej školy v Topoľčanoch. Priviedol si tam aj svoju novú kamarátku Moniku. Párty sa vydarila nad očakávania, popilo sa po troche bieleho aj červeného vína, tancovalo sa na terase, plávalo sa v bazéne a krátko po polnoci sa každý odobral v pokoji do postele. Niektorí si večer pamätali, niektorí nie.

7meho bol na Petržalskej strane Dunaja prvý ročník festivalu jedla – Bratislava food fest. Boli sme tam iba pár minút a ochutnali sme niektoré špeciality. Tvarohový puding, kuracie na grile, sushi z Osaka sushi baru a nakoniec môj osobný víťaz festivalu – španielsky pršút. 11teho mala Maťa štátnice a o deň na to sme šli pozrieť Kuka do Hlohovca na jeho víkendovú opekačku. Na Hlohovskej opekačke bola skoro kompletná Kukova stará partia – Kuko, Mirka, Kačena, Ifa, Rado, Miro a neskôr prišlo aj zopár Hlohovčanov. Ani neviem ako, dostala sa ku mne klebeta, že Luboš z Jančinej partie sa bude ženiť. Zrejme bude na vine povestný neskoro vytiahnutý chlieb z pece.

15teho sa v Bielom divadle hrala hra Biely les, kde účinkovali hlavne bývalí herci Biele divadla, teraz už poväčšine študenti VŠMÚ. Bolo to jedno z najlepších predstavení aké som za poslednú dobu videl. Aňa hrala hlavnú postavu – Miss Blanche. Dano Ratimorský bol jej obdivovateľ. Ostatní herci boli pre mňa vtedy noví.

Hneď po nich – 16teho – sme mali premiéru našej dlho pripravovanej hry Othello. Nervozita a tréma pred a počas premiéry sa dala krájať nožom, ale našťastie viac menej všetko dopadlo podľa plánu. Čo nespravili naše slabé herecké výkony, to dorazila hudba a obecenstvo. Zhodou okolností som na druhý deň mal opravný termín na skúšku z Fyziky 1 a večer sme hrali znova. Dve hry a jeden dôležitý opravák, všetko natesnané na dva dni. Našťastie sa mi to podarilo zvládnuť bez ujmy na zdraví.

20teho som bol pozrieť spolu s kamarátom Radom, Ifou a Kačenou festival rádia Express na Zlaté piesky v Bratislave. Vystupovala tam pomerne veľká časť hlavného prúdu pesničkárov zo Slovenska, takže o dobrú zábavu bolo postarané. Po festivale ma čakala posledná skúška toho semestra – Matematika 2. Na riadnom termíne mi samozrejme chýbali povestné 2 body, takže som musel opravovať. Po skúške som šiel na pár dní brigádovať do firmy v Nitrianskej Blatnici, kde som otca zaúčal na nový notebook. Posledný víkend v mesiaci som sa vrátil do Bratislavy, posledný krát sa rozlúčiť s Maťou a odbiť už dlho sľubovanú lanpárty. Na lanpárty sme boli iba v skromnom počte – Ja, Maťa, Igor a Doxo. Čiže ideálna partia na Left4Dead. Podarilo sa nám prejsť takmer celú prvú kampaň. Maťa sa síce zo začiatku dosť bránila, ale nakoniec sa jej kooperatívna obrana proti zombie zapáčila a vydržala s nami hrať celý deň.

30teho som si pobalil malú tašku a vybral som sa so svojimi rodičmi autom do Chorvátska, to už je ale príbeh na ďalší mesiac.

If you hate a person, you hate something in him that is part of yourself. What isn’t part of ourselves doesn’t disturb us

Hermann Hesse

Vlak dorazil do Humenného v skorých ranných hodinách. Spolu s Maťou sme sa postupne zobudili, pobalili si veci, zaklapli ležadlá a vonku na stanici nás už čakala Matina mama. Na východe to nebolo až také zlé ako som sa obával. Dva dni sme strávili v Humennom a prespávali sme u Balogovcov. Boli sme pozrieť na “námestie” kde som videl prvý krát naživo preslávený potok času a fontánu lásky (ktorá zhodou okolností práve nefungovala). Posledný deň sme sa vybrali do Červeného kláštora kde bola svadba Matinej sesternice Zuzky so Števom. Napriek početným varovaniam ktoré som dostal od rôznych ľudí, táto svadba prebehla v poriadku, nevesta bola úspešne začepčená a my sme skoro po polnoci pospali v prenajatej chatke vedľa hotela.

Po tomto mojom prvom výlete na východ sme šli ôsmeho na splav Malého Dunaja, ktorý organizovala Janča a stretla sa tam zaujímavá zmeska ľudí. Z Jančinej strany tam šli Luboš s frajerkou Jajou, Hugo so sestrou Domčou, Janča s Dankou a s Milanom a Mirča s Andresom. Netreba zabudnúť ani na Peťa Tótha, čerstvého Denčinho ženícha. Z tejto partie tam bolo aj niekoľko vybraných rodičov. Z mojej strany som bol ja s Maťou a v druhom stane Doxo s Igorom a Arike. Na splave bolo úžasne, prúd bol taký mierny že keď sme neveslovali tak sme stáli prakticky na mieste. Každý večer keď sme sa vylodili sa založil táborák a pilo a bavilo sa do neskorej noci. S Maťou sme neodolali čaru Tesco akcie a kúpili sme na splav jednu fľašu ružového slona, čo bolo vzhľadom na cenu veľmi dobré víno. Z celého výletu sklamal akurát Milan, ktorý sa prepadol na spodné priečky spoločenského rebríčka tým, že močil z lode do rieky.

O týždeň po splave – 19teho – bola v meste Bratislava akcia zvaná Noc múzeí, počas ktorej boli takmer všetky bratislavské múzeá otvorené až do polnoci a v niektorých bol aj zaujímavý program. My s Maťou sme sa boli pozrieť v Slovenskom Národnom Múzeu neďaleko Šafárikovho námestia. Pozreli sme si stálu výstavu múzea, ale na práve prebiehajúcu výstavu Šangri-La (výstava zameraná na Indiu a Tibet) sme sa kvôli davu ľudí čo tam čakali nedostali. Neskôr som si vypočul stručnú recenziu tejto výstavy od Janči, z ktorej vyplynulo že sa tam ani ísť neoplatí, tak sme to nakoniec vzdali celkom.

Pár dní po Noci Múzeí naši bielodivadelníci z Juventy hrali jednu veľkú hru nazvanú Kto sa bojí Shakespeara. Bol som ich pár dní pred premiérou fotiť. Vtedy boli všetci takí zničení zo všetkých tých príprav, zmätkov a alternácií na poslednú chvíľu, že som bol naozaj zvedavý ako na premiére dopadnú. Dopadli vcelku dobre, aj keď počas predstavenia tam bolo zopár slabších chvíľ.

Ako sa volal ten pán čo bol priekopníkom umelej inteligencie? … Chuck Norris?

prednáška predmetu Aplikovaná výpočtová inteligencia, LS 2008/09, FEI STU

6. Apríla sa mi prvý krát v živote podarilo doplniť toner do tlačiarne refillkit-om. Väčšinou som kupoval buď originálne alebo alternatívne lacnejšie tonery. Doteraz som sa ale neodvážil použiť refillkit. Keďže už s alternatívnymi tonermi sú isté problémy, myslel som že s refillkitom budú ešte väčšie, ale opak je pravdou. Zatiaľ mi takto doplnený cartidge funguje nad očakávania. Okrem toho sa nestalo v tomto mesiaci nič hodné pozornosti. 25. sa vo Vozokanoch organizoval hromadný výstup na Ďurka. Riadne sme sa nachodili a keď sme dorazili na Marhát, každému sa ušlo aspoň po 2 kg nezdravej stravy za odmenu.

O pár dní na to, koncom mesiaca bola v Mlynskej Doline akcia zvaná Trafo, kde sme sa s Maťou a Ester zastavili tesne pred tým ako sme išli na vlak Bratislava – Humenné. Ale to už je zase iný príbeh…

If you want others to be happy, practice compassion. If you want to be happy, practice compassion.

Tenzin Gyatso

1. Marca oslavovala moja babka 80-ku v Bzinciach. Oslava bola iba miniatúrna a prišla iba najbližšia rodina. Ja som zobral so sebou aj Maťu a prišli sme do Bziniec na otočku z Bratislavy. Krátko na to sa kamarátke Denče Tóthovej narodil malý človek menom Peťa. Boli sme ju pozrieť tesne po pôrode do nemocnice na Antolskej, skoro s celou partiou. Zatiaľ vyzerá celkom v poriadku, uvidíme ako sa to vyvinie. 13. a 14 Marca cez víkend sa konala výstava Gameexpo v Dúbravke. Jedna z najlepších akcií akú som kedy zažil. Kvôli tejto akcii som dokonca vynechal jednu skúšku na hru Othello, ktorá bola iba 2 zastávky od výstavy. Nemohol som odolať. Spoločenské hry všetkých možných druhov, prezentácie, pc hry a hlavne Magic karty, ktoré som si tu mohol konečne zahrať s milou slečnou v demo stánku. Hneď som aj 4 balíky vyfasoval a úspešne šírim mániu na všetkých kamarátov. Cítil som sa tam ako v novoobjavenom raji na zemi. Je to skrátka miesto kde sa stretnú všetci tí ľudia, o ktorých by ste mohli povedať že sú divní. Nie je dôvod aby nás niekto ľutoval alebo aby sme ľutovali sami seba. Ja som na to že som divný hrdý a nikdy by som nechcel byť normálny. V Marci sa konala aj výstava Motocykel 2009 v Inchebe, avšak bol som tam s Maťou pozrieť iba na otočku. Aj keď som už na motorkách nabehal pekných pár kilometrov, nikdy som nebol prehnaným nadšencom motoriek.

Posledný Marcový týždeň som svoju veľkosť presťahoval aj so svojimi všetkými vecami ku svojej priateľke, s ktorou už niekoľko mesiacov žijem v konkubináte. Náš nový podnájom je na Záhrebskej ulici za budovou Slovenského rozhlasu, číslo domu 6, na prvom poschodí. Veľmi pekná, tichá lokalita, realitný maklér by s týmto bytom nemal veľa práce.

Koncom Marca sme úplne náhodne s Maťou zašli do divadla Malá Scéna, kde hrá divadelný súbor študentov VŠMÚ. Hrali divadelnú esej Boh od Woody Alan-a. Skutočne originálne a energické predstavenie. Tak dobre som sa už dávno nepobavil. Smial som sa prakticky od začiatku do konca.

Komu možno dôverovať v maličkostiach tomu sa dá dôverovať aj vo veľkých veciach, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.

Lucas

Prvý Februárový týždeň som si kúpil svoju prvú squash-ovú raketu a loptičku (s dvoma žltými bodkami). Prvých niekoľko squash-ových zápasov s kamarátom Jožom som síce nevedel tomuto športu príjsť na chuť, časom som si v ňom ale našiel záľubu. Je síce pravda že Jožo ma zakaždým roztrhá ako noviny a mám taký pocit ako keby som hral každým zápasom horšie, na chuti do hry mi to ale neuberá. Snáď sa to časom zlepší.

Koncom prvého týždňa som sa vybral na lyžovačku do Terchovej s Maťou, kde sme pochodili kus dediny a priniesli so sebou na chalupu riadny kopec blata. Zima bola veľmi slabá a lyžovali sme iba prvý deň na trati Vrátna-Paseky. Na druhý deň sme zišli kopec Paseky iba raz a hneď sa z oblohy pustil na nás súvislý dážď, takže tým sa naša spoločná lyžovačka predčasne skončila. Aj keď veľa vecí nevyšlo ako malo, víkend sme si užili.

13. Februára Jožo zorganizoval narodeninovú oslavu v Bratislave na Hraničnej ulici, kde sme sa postretali aj s jeho sestrami a kamarátmi. Ešte dva dni predtým som sa s Maťou stavil že vydržím 7 dní nejesť nič sladké a ten kto prehrá, musel spraviť druhému na želanie piškótovú tortu. Vydržal som tri dni a hybaj na nákupy a robiť tortu. Krátko na to sa v škole začal letný semester a začal sa ako každý rok s poriadnou dávkou zmätku a so všetkým čo k tomu patrí.

Neskôr sme šli s Maťou do divadla Aha na hru “Slúžky”, ktorú napísal Jean Genet. Hrali a režírovali ju študenti VŠMÚ a padali tam veľmi dobré herecké výkony. Pri tejto hre sa mi zase raz potvrdilo, že je rozdiel, keď sa do hry pustia amatérsky herci a keď hru hraju profesionáli. Nie že by jedni boli lepší ako druhí, je ale medzi nimi určite rozdiel.